„Magická a čistá krása sa skrýva až pod povrchom.“
Svojím najnovším filmom Veľká nádhera sa medzinárodne úspešný a oceňovaný taliansky režisér Paolo Sorrentino vracia k osvedčenej spolupráci so slávnym hercom Tonim Servillom. Po obrazovo i hudobne atraktívnej road-movie Sorrentino siaha po osvedčených prostriedkoch jeho jedinečného filmového štýlu a opäť prináša vizuálne podmanivú komediálnu drámu o hľadaní zmyslu vlastnej existencie a zmierení sa s večne plynúcim časom a starnúcim telom. Príbeh starnúceho spisovateľa a novinára Jepa (Toni Servillo), Sorrentino zasadzuje do “trblietajúcej” sa vysokej smotánky podmanivého Ríma a po vzore filmových velikánov Federica Felliniho a Michelangela Antonioniho podáva kritiku súčasnej spoločnosti, žijúcej v povrchnosti, pretvárke a zaslepenosti. Už v úvode filmu nás Biggazziho obrazové kompozície, závratné uhly záberov a snové zmeny veľkosti záberov vtiahnu do slnečného zvodného Ríma, kde sa nám spod majestátnych diel rímskych a svetových dejín umenia odkrývajú drobné postavy ľudí, pôsobiacich bizarne až exoticky.
Dvojpólovosť života a umenia a hľadanie skutočnej krásy sú kľúčovými motívmi Sorrentinovej snímky, poukazujúcej na to, že pod nablýskaným, ale aj nie príliš vábnym povrchom sa môže skrývať oslnivá krása.
Film získal Oskara za najlepší cudzojazyčný film, rovnako i zlatý Glóbus a v Cannes bol nominovaný na Zlatú Palmu.
