Hrdinovia komédií Wesa Andersona bývajú svojrázni a nevšední. Inak tomu nie je ani v jeho najnovšom filme Grandhotel Budapešť. Aj keď by sa mohlo zdať, že upätý vrchný vrátnik luxusného hotela je svetlou výnimkou. Ďalším pravidlom Andersonových filmov je, že zdanie klame a to platí aj teraz. A keď už sme pri režisérových zásadách – býva zvykom, že v jeho filmoch hrá toľko hviezd koľko ich svieti v auguste na nebi. Aj toto Grandhotel Budapešť spĺňa. Pán Gustave (Ralph Fiennes) je legendou medzi hotelovými zamestnancami. V čase medzi dvoma svetovými vojnami , v Bohom zabudnutej zemi, kde toho príliš veľa nefunguje je luxusný Grandhotel Budapešť oázou spoľahlivosti ,čo zosobňuje práve tento šéf hotelového personálu. Priania svojich hostí plní pán Gustave ešte predtým, ako ich vyslovia a väčšinu z nich naviac úplne nezištne miluje a to aj vo fyzickom slova zmysle. Keď mu jedna vďačná zákazníčka odkáže mimoriadne vzácny obraz a vzápätí naveky zavrie oči ( nie celkom dobrovoľne), nielenže náhle závratne zbohatne, ale naviac sa stane tŕňom o oku nahnevaných pozostalých, terčom nájomného vraha a hračkou v rukách miestnej polície. Vo všetkých týchto nevďačných rolách mu pomáha obstáť jeho osobný šarm a pakistanský pikolík, z ktorého chce vychovať svojho nástupcu.
